utorok 4. marca 2014

V ateliéri: Daniela Olejníková a Damián Pastirčák


Damián a Danka tvoria spoločne pod značkou LIMB. Spolu pracujú a žijú v Bratislave. V ich štúdiu sa spája ilustrácia s grafickým dizajnom. Damián študoval vizuálnu komunikáciu na Vysokej škole výtvarných umení a Danka sa štúdiom na katedre grafiky špecializovala na knižnú tvorbu.

Damián and Danka form a brand LIMB. They live and work together in Bratislava. Their studio combines illustration with graphic design. Damián studied visual communication at the Academy of the Fine Arts. Danka studied under the graphic department specialized on the book creation.




Aká bola vaša cesta k tomu, čomu sa teraz venujete? 

Damián: Môj otec je farár, no rovnako je spisovateľ a robí aj výtvarné umenie. Veľa s nami kreslil, takže som bol odmalička vedený týmto smerom. Vedel som však, že nechcem byť výtvarníkom. V deviatej triede som sa sa rozhodol, že chcem robiť grafický dizajn a odvtedy robím všetko pre to. Začalo to štúdiom propagačnej grafiky na ŠUP-ke.

Danka: Moje rodinné zázemie bolo trošku odlišné. Obaja rodičia majú vyštudovanú fyziku, ale ako dieťa ma “vláčili” po galériách a rôznych výstavách. Odjakživa som rada kreslila. Keď som bola malá, rok sme žili vo  Francúzsku, a keďže som veľa nerozumela a nehovorila, dali mi v škôlke papier a ceruzky a celý rok som prekreslila. Držalo ma to ďalej. Aj keď som bola na matematickom gymnáziu, vedela som, že určite chcem ísť na Vysokú školu výtvarných umení.

Pôvodne som bola presvedčená, že chcem študovať maľbu a tam ma aj prijali. Po 2 rokoch som však zistila, že sa v tom prostredí necítim dobre a neviem ani poriadne povedať, čo tam robím. Prešla som preto na katedru grafiky do ateliéru ilustrácie k Dušanovi Kállayovi. Od prvej chvíle som cítila, že to je ono, čo chcem robiť.

How did you get to the things you do now?

Damián : My father is a pastor but he is also a writer and he does fine art. My father drew with me when I was a kid. So I was basically headed in that direction. However, I knew that I do not want to be an artist. In ninth grade I decided that I want to do graphic design. Since then Im doing everything I can. It began with studying a promotional graphic on ŠUP.

Danka: My family background was a little different. Both of my parents studied physics but as a child they “dragged” me along various galleries and exhibitions. I have always loved to draw. When I was little we lived in France for a year. Since I didn’t understand a word and I didn’t talk a lot, the teachers in kindergarten gave me paper and crayons and I drew the whole year. I kept it up.  Even when I was in math high school I knew I definitely want to go to the Academy of Fine Arts and Design.

Initially I was decided that I want to study painting. However, after 2 years I found out that I don’t feel comfortable in this environment and I could not really tell what I was doing there. Therefore, I went to the Department of Graphics into Dušan Kállay’s illustration studio. From the first time I felt that this is it what I want to do.






Kedy ste sa prvý raz stretli?

Danka: Poznali sme sa z videnia, zo školy a neskôr sme sa stretli aj v Cvernovke. kde sme mali obaja ateliéry. Občas sme sa rozprávali. Potom sme išli so spoločnými priateľmi na výlet do Krakova, a tam sme sa rozprávali ešte viac.

Damián: Dlhšie som už uvažoval, že by som sa chcel presťahovať. Našiel som byt, ktorý bol veľmi pekný a bolo treba sa rýchlo rozhodnúť. Zháňal som doň spolubývajúceho a zavolal som kamaráta, ktorý zhodou okolností zháňal byt s Dankou. Nakoniec z toho vycúval a ostali sme dvaja.

Danka: A tak sme začali spolu bývať. V tom byte sme boli iba približne 3 mesiace a potom sme sa presťahovali sem.

When did you first meet?

Danka: We knew each other by sight from school and later met in Cvernovka where we both had our studios. Sometimes we talked. Then we went with some our mutual friends on a trip to Krakow and there we talked even more.

Damián: I have a thought that I would like to move for a longer time. I found an apartment that was very nice and we had to quickly decide. I needed a roommate. I called a friend who happened to need an apartment for him and Danka. Eventually he backed out so there were just two of us.

Danka: So we started to live together. We lived in that apartment about 3 months and then we moved here.










Kedy vznikla idea LIMBu?

Damián: Bolo to veľmi spontánne. Odišiel som z Cvernovky a začal pracovať z domu. Danka mala predstavu, že bude bývať tu a ateliér bude mať u rodičov.

Danka: Čoraz menej sa mi však chcelo presúvať a začali sme robiť vedľa seba.  Zistili sme, že nám je tak fajn a nič nám nechýba. A že sa nezabijeme navzájom J

Damián: A tak sme začali spolupracovať na projektoch.

Danka: Začalo to pomaličky. Ja som fungovala pod slobodným povolaním a najprv sme rozmýšľali z praktického hľadiska, že vystupovať pred klientom ako firma bude pre nás výhodné. Mysleli sme, že budeme mať len spoločné účtovníctvo, ale na to prišli nečakane spoločné projekty.

Danka: Našou prvou spoločnou prácou bolo CD a obal pre Ink Midgeta.

Damián: To bol pre nás zlom, že by to mohlo fungovať.

Danka: Nielen, že by to mohlo ísť v tom praktickom spojení Damiánovho dizajnu a mojej ilustrácie, ale aj po ľudskej stránke. Výroba CD bola celkom extrémna, celé noci sme pracovali, a napriek tomu preťaženiu sme neboli nervózni ale mali sme z toho veľkú zábavu. Uvedomili sme si, že nám to funguje aj po tejto stránke a stojí za pokus spolu aj žiť, aj pracovať.

Damián: Naša súčasná webová stránka odzrkadľuje to, čo sme si mysleli, keď sme začali fungovať ako štúdio - dve oddelené portfóliá na jednej stránke. Momentálne sa to však vyvinulo niekam inam.

Danka: Nanovo premýšľame, ako svoju prácu prezentovať. Obaja síce máme stále svoje autorské projekty, ale potrebujeme odkomunikovať, že veľa vecí robíme spoločne alebo iba pod hlavičkou štúdia.

When did the idea of LIMB started?

Damián: it was very spontaneous. I left Cvernovka and started to work from home. Danka had an idea that she will live here and have a studio in her parents’ house.

Danka: I didn’t want to move all the time so we started to work side by side. We have found out that we are OK with it and that nothing is missing. And that we will not kill each other J

Damián: So we started to work together on projects.

Danka: It started slowly. I worked as a freelancer. We were thinking that it would be a benefit for us to appear before the clients as a company. We thought we would only have common accounting but it came unexpectedly as common projects.

Danka: Our first project was a CD and the cover for Ink Midgeta. 

Damián: It was a turning point for us that it might work.

Danka: Not only that it could go with the connection of Damian’s design and my illustration, but also with the human side. The CD production was quite extreme. We worked all nights but yet we weren’t nervous but we had a great fun of it. We realized that to us it works well and it is worth trying to live and work together.

Damián: Our current website reflects what we thought it will be like when we start to work as a studio – two separate portfolios at on site. However, now it evolved somewhere else.

Danka: We are rethinking how to present our work. While we both have our original projects we still have to talk about our common projects.







U vás sa spája práca s domovom. Akým spôsobom sa tieto dve veci ovplyvňujú?

Damián: Byt je dosť veľký a nevznikne tak rýchlo ponorka. Keby sme chceli štúdio, aké si predstavujeme, potrebovali by sme investíciu, na ktorú zatiaľ nemáme. Najlepším riešením pre nás je robiť z domu. Má to veľa výhod aj nevýhod. Príjemné je, že človek vstane z postele, urobí si raňajky, osprchuje sa, ide za svoj stôl a môže hneď robiť. Šetríme čas a taktiež máme z bytu všetko blízko. Sadneme na bicykel a môžeme ísť na stretnutie.

Danka: Je to super v tom, že keď ma chytí záchvat prokrastinácie, tak môžem ísť napríklad naložiť bielizeň do práčky. Keď si potrebujem vyvetrať hlavu, idem na trh. Treba si však určovať hranice, najmä teraz, keď máme veľa práce. Je ťažké odlepiť sa od počítača a povedať si STOP. Človek potrebuje veľkú sebadisciplínu - prinútiť sa pracovať, ale aj od práce vedieť odísť.

Damián: V ateliéri s viacerými ľuďmi boli iné problémy s koncentráciou, ako sú doma, ale pomer je približne podobný. Je to o zvyku a disciplíne. Keď pracujete vo fotografickom ateliéri v Cvernovke, môže sa vám stať, že vás tam čaká štáb 20-tich ľudí a vznikajú situácie, ktoré vás zaskočia.

Here you combine the work with the living. How are these two things affected by each other?

Damián: The apartment is big enough but now we don’t have that much money to investigate to our “dream” studio. The best solution for us is to do the work from home. It has a lot of advantages and disadvantages. The good is that one gets out of bed, makes breakfast, takes a shower, goes to his/her desk and works. We are saving time and also everything is pretty close to our apartment. We sit on the bike and we can go to a meeting.

Danka: It is great that when I get a procrastination attack I can just go and for example do the laundry. When I need to ventilate my head I go to the market. However, you have to set the boundaries, especially now when we have a lot of work. It is difficult to peel off from the computer and say “Stop”. One needs a great self-discipline to force himself/herself to work but also to get up and don’t work that much.

Damián: When you work in a studio with several other people it is sometimes more difficult to concentrate as at home, but the ratio of “concentration” is roughly similar. It is about habitude and discipline. When you work in a photographic studio in Cvernovka you may find yourself in a group of 20 people and there are sometimes situations which you engage. 








 Obklopujete sa “peknými vecami”? Sú medzi nimi aj tie vaše?

Danka: Viac-menej hej. Sme skôr striedmi v obklopovaní sa vlastnými vecami. Ja mám síce občas k tomu tendencie, Damián ma radšej čisté plochy a materiály. Postupne tento byt prevraciame na náš obraz, no nie je to ani tak o našich dielach ako skôr o predmetoch. Obaja máme radi staré veci z bazárov, drevo, prírodniny. V priestore, kde práve niečo vymýšľam, potrebujem priestor čistý od mojich prác, nerada sa nechávam "zviesť" svojimi staršími dielami.

Damián: Kvety sú lepšie než akékoľvek umelecké dielo, ktoré máme. Neokukajú sa, vyvíjajú sa a menia.

Are you surrounded with “pretty things”? Are there any of your things among them?

Danka: Well, more or less, yes we do. We are rather surrounded with other things than our own ones but sometimes I have a tendency to do it. Damián prefers clean surfaces and materials. Gradually we are trying to pervert this apartment to our image but it is not much about our work but about the objects in here. Both of us love old things from the bazaar, things made out of wood or just products of nature. I need to clear the area where I work from my old projects because I hate to be “seduced” by my older work.

Damián: Flowers are better than any other work of art that we have. They are not boring, they do evolve and they change. 










Dokážete si navzájom povedať kritiku? Zhodnotiť dielo toho druhého?

Damián: Myslím, že celkom hej.

Danka: Aj keď robíme niektoré projekty samostatne, tak si do toho rozprávame. Keď sa ma Damián spýta, čo si myslím, nemám problém vyjadriť svoj názor. Nemohli by sme pracovať na spoločných projektoch, ak by sme si to nevedeli povedať. Nie je nič lepšie, ako ksi navzájom vieme formulovať to, čo ten druhý nevidí, keď je zahľadený do svojich vecí.

Damián: Keď sedíte dlhšie za monitorom, častokrát si niečo nevšimnete. Retušujete a na obrázku máte obrovskú machuľu a vôbec si to neuvedomíte, lebo je príliš veľká.

Damián: Našim stálym kritikom je Adam Matej. Čokoľvek mu pošleme, vždy niečo nájde.

Can you criticize each other and evaluate each other’s work?

Damián: I think we can.

Danka: Although we do some project on our own we talk into each other’s work. When Damián asks me what I think I have no problem to express my opinion. We could not work on the same project if we didn’t know how to express our opinion. There is nothing better than to know how to formulate the things which the other person can not see.

Damiaán: When you sit for a longer time in front of a monitor you often don’t notice some things. You are retouching an image and you have a huge blot in front of you but you do not realize it because it is too large.

Damián: Our constant critic is Adam Matej. Anything you send him, he always finds something that can be better.








Čo zo svojej tvorby máte radi? Na čo ste hrdí?

Damián: Mňa vždy baví to, čo je najnovšie. Každý svoj projekt má svoj deadline a dokončím ho najlepšie, ako som v tej chvíli schopný.

Danka: Tiež si myslím, že sa to nedá povedať. Najhoršie je, keď je priveľa práce, aj keď z nej máme radosť, nestihneme to po jej dokončení ani poriadne prežuť.

Damián: Pre mňa sú dôležité projekty, ktoré ma dotlačia niečo v sebe prebúrať a začnem robiť veci inak.

What piece of your work you love? What are you proud of?

Damián: I always enjoy the work that is the latest. Each project has its deadline and I finish it the best I am (at the moment) capable.

Danka: I also think that you can’t say the specific thing. The worst is when you have a lot of work to do (even though we have the joy of it) we will miss it after the finalization.

Damián: For me the important projects are those which push me to start doing things differently.








Odkiaľ čerpáte inšpiráciu pre tvorbu?

Damián: Keď robím dizajnérsku prácu, nespolieham sa na nijakú voľnú inšpiráciu, ale riešenie daného problému pochádza z rešeršu, ktorý si pripravím ku konkrétnej zákazke. Pri väčšine projektov je to racionálne rozhodovanie sa, čo má práca vo výsledku komunikovať.

Danka: Ja to mám inak, keďže nerobím až tak dizajnérsky orientované veci, aj keď napríklad pri ilustrovaní knižky si musím odpovedať na podobné otázky ako grafický dizajnér. Dá sa však povedať, že veľmi ma nabíja byť vonku. Chodíme často na prechádzky a do hôr. Sú to drobnôstky, ktoré tam človek vidí. Farba listu, kôra na strome. Keď mám voľnosť vo výbere motívov knihy, inšpiráciu nájdem vo veciach, ktoré mám rada, ku ktorým mám vzťah. Ovocie, zelenina a plody sú veci, ktorými sa nechám uniesť. Mám to viac spojené s obyčajným životom ako s umením.

Damián: To, o čom hovorí Danka, ja vnímam skôr ako naberanie energie, nie ako inšpiráciu. Keď sa nám podarí ísť do lesa alebo cvičiť, energia, ktorá z toho vzíde, môže byť investovaná napríklad práve do našej práce.  

What is your inspiration?

Damián: When I’m doing a design work the solution to that “problem” comes from the research which I prepare for the particular project. In most of the projects it is a rational decision making.

Danka: I got it differently since I’m not doing so design-oriented things. However, while illustrating a book I have to answer such questions as a graphic designer. I can say that being outside “charges” me. We often go for walks and to the mountains. There are some knick-knacks that one can see; color of the leaf, bark of the tree. When I am free to choose the theme of the book I find the inspiration in things that I love. Fruits and vegetables are the things that I get carried away. I have it more connected with the ordinary life than the art.

Damián: The thing that Danka was talking about, I take it as a scooping of the energy rather than the inspiration. When we can go to the woods or exercise, the energy that would come of it, for example, it may be invested to our work.


 ELT.


4 komentáre:

  1. krasny clanok, fotky a vlastne cely blog :) tlieskam

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Wow, to mě ale nadchlo. Společná práce, krásné bydlení i myšlenky k práce na volné noze. Moc povedená reportáž, díky za ni!

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Som študovala fyziku, moja dcéra mala stále pri posteli v detstve tri knihy a Damianova rieka bola jedna z nich...a páčia sa mi grafiky a bývanie s cievkou :-)

    OdpovedaťOdstrániť